spoznaj Slovensko | hrad Korlátka | spoznaj krásne miesta ktoré máš za rohom

hrad Korlátka

Zrúcanina hradu Korlátko sa nachádza v zalesnenom teréne Malých Karpát, necelé 2 km od obce. Hrad bol postavený asi v 11. st. a spolu s hradom Branč bol majetkom Abovcov.
Na začiatku 14. st. bol majetkom mocného pánu Váhu a Tatier, Matúša Čáka Trenčianskeho, ktorý oň prišiel pri bitke s uhorským kráľom Karolom I. Korlátsky hrad sa tak stal r. 1321 kráľovským majetkom.
V roku 1394 kráľ Žigmund daroval hrad vojvodovi Stiborovi zo Stiboríc za verejné služby. Po Stiborovej smrti , v roku 1414 zdedil hrad i celé panstvo jeho syn Stibor II. Keďže on v roku 1434 zomrel bez potomkov, hrad sa opäť stal kráľovským majetkom. Niekoľkokrát bol na hrade sám kráľ Žigmund. V roku 1944 sa na hrade usalašil akýsi lúpežný ritier, Ján Moravanský. Neprestajne znepokojoval a prepadával blízke i ďaleké okolie. Jeho bačovanie však netrvalo ani rok.
Už v roku 1445 bol hrad majetkom Mikuláša z Uljaku, od ktorého ho kúpil za 4000 zlatých dukátov Osvald z Bučian. K hradnému panstvu vtedy patrili dediny: Nádaš, Jablonica, Svätý Jur/dnešné Prievaly/, Novesko a Podhradie/Lieskové/.
Osvaldov syn sa stal neverným panovníkom , a preto mu skonfiškovali všetky majetky, teda aj cerovský hrad a pripojili ho ku kráľovským majetkom. Roku 1485 kráľ Matej Korvín prepustil hrad za 6000 dukátov členovi rytierskeho rádu, Jánovi Plaknerovi. Toto však nenadobudlo platnosť, lebo i v budúcnosti užíval hrad pán z Bučian. Po vymretí rodiny ho zdedil župan František Nyáry. V roku 1578 bol spolumajiteľom hradu Gašpar Pongrácz a jeho brat Ján z Oponíc. Do roku 1700 sa tu vystriedali Pongrácovci i Appóniovci. Istý čas mal na hrade majetkový podiel i šľachtičný rod Wiindisschgrätzovcov.
V roku 1740 bývalo na hrade už len niekoľko panských hajdúchov, ktorí strážili väzňov v hradných pivniciach. Napriek tomu, že bol hrad ešte zachovalý, panstvo ho opustilo a odsťahovalo sa do pohodlnejších kaštieľov v Jablonici a na Lieskovom.
Hrad od polovice 18 st. pomaly pustol. Z jednotlivých stavieb sa zachovali zvyšky múrov horného hradu a súvislejšie úseky dolného opevnenia.

O hrade Korlátko sa však traduje niekoľko povestí. Jedna z najznámejších má názov Hajdúsi na cerovskom hrade:
Na cerovskom hrade žil pán, ktorého ľud iba zloduchom nazýval. To preto, že zle zaobchádzal s poddanými, nechával ich palicovať na dereši. Raz jeden poddaný, menom Mišo, neprišiel do roboty na panské. Prikázal pán svojim drábom, aby chorého na na kravách na jeho hnojnom voze doviezli do hradu a aby ho strestali tridsiatimi palicami. Pandúri vykonali, ako im pán nakázal. Keď dobitého Miša nakladali na voz, prišlo dvanásť hôrnych chlapov na čele s Jánošíkom. Zbojníci poviazali pandúrov a obliekli sa do ich šiat. Časť s Jánošíkom šla k pánovmu hradu. Pána priviazali na dereš a dávali mu na zadok dosiaľ, kým pred vlastnými poddanými nesľúbil, že aj on sám i jeho pandúri budú lepšie s ľudom zaobchádzať. Odvtedy sa ľuďom uľavilo a pán cerovského hradu zmäkol.