História Smolenického zámku

V 15. stor. vzrástol význam Smoleníc, lebo v obci bol vybudovaný hrad, ktorý sa stal centrom a sídlom smolenického panstva. Začiatkom 16. stor. získavajú Smolenice Országhovci. Roku 1777 preberá Ján Pálffy do zálohu smolenické panstvo. Pálffyovci neobývali Smolenický hrad, ktorý už za posledného Erdo dyovca - Krištofa III. upadal, lebo nebolo finančných prostriedkov na údržbu. Dielo skazy bolo dovŕšené v období napoleonských vojen, keď zhorela hlavná budova hradu aj s vežou.

Terajší Smolenický zámok sa začal budovať na začiatku 20. stor. majiteľ smolenického a dobrovodského panstva gróf Jozef Pálffy st. Prvé práce na hradbách zámku sa začali už v r. 1887 úpravou bášt. Bašty zo starého hradu zostali, iba sa nadstavili a zastrešili. Gróf Pálffy dal zámok postaviť vo vlastnej réžii podľa návrhu architekta Jozefa Huberta. Prvá svetová vojna bola príčinou prerušenia stavebných prác na zámku. Niektoré miestnosti boli len provizórne upravené a bol v nich umiestnený archív rodu Pálffyovcov. Až do skončenia druhej svetovej vojny sa na stavbe nepokračovalo. V roku 1945 sa majiteľom zámku stal štát, zámok prevzala SNR a zvolila si ho za svoje letné sídlo. Zámok bol dostavaný a zariadený a 26.6.1953 bol odovzdaný SAV, aby sa stal reprezentačným miestom pre stretnutia vedcov z celého sveta.